Dňa 23. 2. 2026 si pripomenieme 130. výročie narodenia Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Bol jeden z najvýznamnejších slovenských prozaikov, dramatikov a autorov literatúry pre deti a mládež. Jeho tvorba je hlboko spätá s dedinským prostredím, národnou identitou a sociálnymi témami. Okrem literatúry sa intenzívne venoval aj výtvarnému umeniu, najmä maľbe a keramike. Bol prvým slovenským manažérom kultúry. Ako správca Matice slovenskej (od roku 1940) sa pričinil o jej modernizáciu. Po roku 1945 sa kvôli politickej situácii rozhodol odísť do zahraničia. Žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku a nakoniec v Argentíne, kde dokonca prevádzkoval súkromnú umeleckú školu a vytvoril cyklus 26 obrazov Zázračný život Panny Márie Lujánskej.Tu zomrel a bol aj pôvodne pochovaný. Po páde režimu v roku 1989 bol rehabilitovaný a v roku 1993 boli jeho telesné pozostatky prevezené z Argentíny na Národný cintorín do Martina. Hronský písal prózu pre dospelých, ale je aj klasikom slovenskej literatúry pre deti a mládež. Z diel pre dospelých je najznámejší jeho román Jozef Mak, vrchol slovenskej realistickej prózy. Pre deti napísal príbehy o odvážnom zajkovi v knihe Smelý Zajko a Smelý Zajko v Afrike, rozprávky o dvoch nezbedných prasiatkach – Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka a mnohé ďalšie.

12.01.2026 sme si pripomenuli 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra  (1815 – 1856). Najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského národného života a vedúcu osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátora  slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach. V roku 1845 dostal povolenie vydávať noviny a následne vznikajú Slovenské národné noviny s prílohou Orol Tatranský.  Stal sa jedným z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.  Okrem slovenčiny ovládal ešte 10 ďalších jazykov. V politike sa angažoval vďaka zemanovi Mikulášovi Ostrolúckemu a zahľadel sa do jeho dcéry Adely. Prežili spolu krásnu romancu a Ľudovít Štúr napísal po jej smrti báseň A. O. Vynárajú sa dohady, že z veľkého smútku za stratenou láskou. Miloval ženy, no nikdy sa neoženil, lebo sa nechcel viazať a práci sa chcel venovať naplno. Vydal niekoľko básnických zbierok a pozoruhodných diel. Prvé básne boli napísané v českom jazyku. Nedožil sa ani 41 rokov, stihol však získať takú slávu a popularitu, ako vari žiadny Slovák pred ním a ani po ňom. Ulicu či námestie s jeho menom nájdete v každom meste na Slovensku, aj v nemeckom Halle. Po Ľudovítovi Štúrovi je pomenované mesto a dokonca aj planétka, ktorá sa nachádza medzi súhvezdiami Orion a Jednorožec. Rad Ľudovíta Štúra je dnes jedným z najvyšších štátnych vyznamenaní, aké môžu získať občania SR. Na jeho počesť bol sfilmovaný historický príbeh pod názvom Štúr a v týchto dňoch má premiéru v slovenských kinách.