V tomto mesiaci (12.01.2026) si pripomíname 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. Najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského národného života a vedúcu osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátora  slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach. V roku 1845 dostal povolenie vydávať noviny a následne vznikajú Slovenské národné noviny s prílohou Orol Tatranský.  Stal sa jedným z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.  Okrem slovenčiny ovládal ešte 10 ďalších jazykov. V politike sa angažoval vďaka zemanovi Mikulášovi Ostrolúckemu a zahľadel sa do jeho dcéry Adely. Prežili spolu krásnu romancu a Ľudovít Štúr napísal po jej smrti báseň A. O. Vynárajú sa dohady, že z veľkého smútku za stratenou láskou. Miloval ženy, no nikdy sa neoženil, lebo sa nechcel viazať a práci sa chcel venovať naplno. Vydal niekoľko básnických zbierok a pozoruhodných diel. Prvé básne boli napísané v českom jazyku. Nedožil sa ani 41 rokov, stihol však získať takú slávu a popularitu, ako vari žiadny Slovák pred ním a ani po ňom. Ulicu či námestie s jeho menom nájdete v každom meste na Slovensku, aj v nemeckom Halle. Po Ľudovítovi Štúrovi je pomenované mesto a dokonca aj planétka, ktorá sa nachádza medzi súhvezdiami Orion a Jednorožec. Rad Ľudovíta Štúra je dnes jedným z najvyšších štátnych vyznamenaní, aké môžu získať občania SR. Na jeho počesť bol sfilmovaný historický príbeh pod názvom Štúr a v týchto dňoch má premiéru v slovenských kinách.